streda 20. apríla 2011

Otvorenie pracovného trhu v Nemecku a Rakúsku (ČT24)

Otvorenie pracovného trhu v Nemecku a Rakúsku od 1. mája tohto roku a prípadný záujem Čechov o prácu v pohraničí bolo hlavnou témou diskusie v ekonomickej relácii na ČT 24, ktoré sa okrem iného za ministerstvo práce a sociálnych vecí (MPSV) zúčastnila Eva podľa Kolmerovej, vedúci oddelenia zahraničnej zamestnanosti.
ČT 24, 19.4.2011

Moderátor
Nemecko a Rakúsko plne otvoria od 1. mája pracovný trh. Voľne sa budú môcť uchádzať o zamestnanie obyvatelia SR, ale aj Slovenska, Poľska, Maďarska, Slovinska, Estónska, Litvy a Lotyšska. V ˙ súčasnosti tak môžu robiť len občania týchto štátov s ˙ vysokoškolským titulom. O koho majú nemeckí a rakúski zamestnávatelia najväčší záujem a sú Česi pripravení odísť za prácou?

V štúdiu už je so mnou k ˙ tejto téme Věra podľa Kolmerovej, vedúci oddelenia zahraničnej zamestnanosti z ˙ Ministerstva práce a sociálnych vecí. Dobré dopoludnia. A po telefóne zdravím kolegyňu Evu Pláničkovou priamo do Nemecka. Dobré dopoludnie, Evo. Takmer tri štvrtiny Nemcov majú strach, že úplným otvorením nemeckého pracovného trhu od 1. mája pre Čechov, Slovákov a obyvateľov ďalších nových členských krajín EÚ prídu o prácu. Aspoň to teda vyplýva z ˙ prieskumu inštitútu GFK pre nemecký nedeľník Welt am Sonntag, podľa ktorého sa Nemci neobávajú len prílivu nevzdelaných robotníkov, ale aj kvalifikovaných pracovníkov. Aká je, Evo, nálada v ˙ Nemecku naozaj krátko pred otvorením pracovného trhu?

Plus500
Eva Pláničková, spravodajkyňa ČT, Nemecko:
Z ˙ toho prieskumu, ktorý ste spomínala, to vyznieva dosť dramaticky, ako že sa Nemci trasú pred 1. májom. Ja by som ale nepovedala, že je to až tak horúce. Samozrejme to znamená istú neistotu, čo bude, ktorú Nemci vnímajú. Ak ale hovoríte s ˙ odborníkmi, tak ti skôr žehrají na to, že sa trh neotvoril už dávno a že na tom Nemecko skôr prekonalo. Že kto bol schopný a chcel robiť vonku, tak už je dávno inde v ˙ Európe.

Moderátor
Pani podľa Kolmerovej, Ministerstvo práce a sociálnych vecí tiež nepočíta s ˙ príliš veľkým odlivom našich zamestnancov do Nemecka. Je to tak?

Věra podľa Kolmerovej, vedúci oddelenia zahraničnej zamestnanosti, MPSV:
Áno. Ukazuje to aj naša skúsenosť od roku 2004, kedy sme vstúpili do EÚ a veľmi rýchlo sa ukázalo v ˙ najrôznejších štúdiách, že českí občania migrujú spolu s ˙ Maďarmi a Slovinci najmenej v ˙ celej Európe. To je jeden ukazovateľ. Druhý je trošku jazyková bariéra, pretože predsa len občania, ktorí sa chcú uchádzať o prácu v ˙ Rakúsku alebo v ˙ Nemecku musí ovládať nejakým spôsobom jazyk. A samozrejme hoci tu existovala prechodné obdobie, tak za tých sedem rokov rad ľudí, ktorí chceli pracovať v ˙ týchto krajinách, už tam pracujú, pretože ak mal zamestnávateľ záujem, tak si ich vybral.

Moderátor
Napriek tomu úrady práce v ˙ pohraničí hlási v ˙ posledných dňoch zvýšený záujem, či už sú to otázky o prácu v ˙ Nemecku alebo priame nadviazanie napr. na burzu pracovných príležitostí. Tu by sme mohli aktuálne povedať, ktorá začína práve dnes v ˙ nemeckom pohraničí.

Věra podľa Kolmerovej, vedúci oddelenia zahraničnej zamestnanosti, MPSV:
Áno. Môžem potvrdiť. Dnes začína burza práce a nie je to jediná. Ako v ˙ saskom, tak bavorskom pohraničí usporadúvame radu takýchto akcií. Ako česká tak nemecká strana. Nemecké úrady práce. Práve pre klientov, ktorí sa uchádzajú o prácu v ˙ týchto krajinách.

Moderátor
Evo, o koho majú nemeckí zamestnávatelia najväčší záujem? Aká miesta ponúkajú?

Eva Pláničková, spravodajkyňa ČT, Nemecko:
Tak niektoré sektory alebo regióny sa už nechali počuť, že by nutne potrebovali viac českých alebo poľských robotníkov, takže sú to robotnícke profesie, miesta sú taky v zdravotníctve, opatrovateľské služby potrebujú ľudí a taky treba hotely hľadajú pracovné sily. Inak v ˙ číslach sa odhaduje, že ročne by do Nemecka mohlo za obživou zamieriť naviac približne ... tisíc ľudí. Teraz už je tu takých pracovníkov z ˙ nášho regiónu 600 tisíc, takže by to skutočne nemala byť žiadna drastická vlna imigračnej.

Moderátor
Pani podľa Kolmerovej, počuli sme, ako to je z ˙ nemeckej strany. O akú prácu v ˙ Nemecku av ˙ Rakúsku majú najväčší záujem Česi? A koľko ich momentálne pracuje v ˙ týchto krajinách?

Věra podľa Kolmerovej, vedúci oddelenia zahraničnej zamestnanosti, MPSV:
Momentálne pracuje v ˙ Nemecku asi 15 tisíc našich občanov. V ˙ Rakúsku je to okolo piatich tisíc. Záujem je presne o tie odbory, ktoré sme teraz počuli. Čiže ponuka a dopyt sa musí vždy pretne. To znamená najmä gastro, hoteliérstvo, kuchári, čašníci, ale aj stavebníctvo. Potom sú to kvalifikované práce, stavebné práce, kvalifikované ako tesári, ale aj strojné atď

Moderátor
Evo, čo nemecké odbory? Obávajú sa, že si budú nemeckí zamestnávatelia prenajímať na prácu lacnejšie sily z ˙ východy, aby ušetrili výdavky na platy?

Eva Pláničková, spravodajkyňa ČT, Nemecko:
Áno. Tá obava tu je. A to hlavne kvôli tomu, že v ˙ Nemecku nie je všeobecná minimálna mzda, takže tu logicky sú strachy, že by si nemeckí zamestnávatelia mohli začať vo väčšom prenajímať na prácu lacnejšie sily, aby ušetrili na platoch. Takže pre odbory bolo zavedenie minimálnej mzdy veľa horúcou témou. Odborníci tie obavy ale zase mierni s ˙ tým, že trh si s ˙ potenciálnymi dumpingovými mzdami poradia.

Moderátor
Evo, ja ďakujem do Nemecka. My budeme ešte pokračovať v štúdiu. Pani podľa Kolmerovej, uvoľnenie podmienok sa bude vzťahovať aj na firmy, ktoré budú môcť v ˙ Nemecku ponúkať svoje služby rovnako ako domáci podnikatelia. Využijú toho slovenské firmy?

Věra podľa Kolmerovej, vedúci oddelenia zahraničnej zamestnanosti, MPSV:
Ja som presvedčená, že určite. Aj túto dopyt máme. Napr. Ministerstvo priemyslu a obchodu pre takéto záujemcov zriadilo jednotné kontaktné miesta. To sú také informačné miesta, kde sa dozvedia, akým spôsobom podnikať v ˙ Nemecku alebo ako vyslať svojich pracovníkov do Nemecka, čo všetko potrebujú, aby tam teda mohli nejakým spôsobom fungovať. A aby neprekračovali zákony.

Moderátor
A bude to nakoniec tak, že viac ľudí bude odchádzať za prácou do Nemecka alebo do Rakúska? Kde je to podľa vás pre Čechy výhodnejšie?

Věra podľa Kolmerovej, vedúci oddelenia zahraničnej zamestnanosti, MPSV:
Ťažko povedať. Vždy záleží na tej ponuke, ako budú vyzerať podmienky pracovnej. Samozrejme aj mzdové. Myslím si, že skôr nájdu uplatnenie v ˙ Nemecku, pretože Nemecko, najmä bavorská strana, ale tá saská, avizujú nedostatok svojej vlastnej pracovnej sily a avizujú dostatok voľných pracovných miest. A tvrdí, že sa na nás teší.

Moderátor
Ja vám ďakujem za rozhovor a prajem pekný deň.

Zdroj: ČT 24

štvrtok 14. apríla 2011

Oplatí sa pracovať v zahraničí?

Plus500
Situácia sa v Slovenskej republike po vstupe do Európskej Únie postupne zlepšuje. Každý rok rastie u nás priemerná mzda, dobiehame vyspelejšie Európu infraštruktúrou a zároveň môžeme ponúknuť aj zaujímavé pracovné miesta. Prečo ale stále odchádza veľa ľudí za prácou inam? Pozrime sa konkrétne na Veľkú Britániu. Krajina, ktorá ponúkla bezvízový pracovný styk, ako jedna z mála krajín už od roku 2004.

Čo nás lákalo pred rokmi a čo teraz?

Hlavným lákadlom bola sila britskej libry a výšky minimálnej mzdy. V 2004 si pracovník vo veku nad 21 rokov vo Veľkej Británii priniesol domov v rovnakej dobe približne šesťkrát toľko za hodinu práce. Keď porovnáme aj pracovnú ponuku pre nekvalifikovaných pracovníkov, ktorá je vo Veľkej Británii veľa, potom je motivácia zrejmá. Od tej doby sa ale mnohé zmenilo, a to ako v sile britskej meny, tak aj v požiadavkách tamojších zamestnávateľov na jazykovú vybavenosť ich zamestnancov.

V dnešnej dobe však zlepšenie jazyka spolu s poznanie inej kultúry, životného štýlu a finančným prilepšením, je tým hlavným, čo ženie našich občanov do zahraničia. Čím ďalej viac mladých ľudí, najviac asi vo veku, kedy ukončí svoje štúdiá, odchádza získať skúsenosti. Anglicko je pre to veľmi dobrá príležitosť aj vďaka dostupnosti. Nie sú potrebné pracovné povolenie, let trvá spravidla len málo cez dve hodiny a náklady sú v porovnaní trebárs so Spojenými Štáty niekoľkonásobne nižšie.

S rastom slovenskej ekonomiky sa menia aj trendy a výnimkou sa nestali ani pracovné cesty aj výlety do zahraničia, najmä Anglicka. Preč sú doby, kedy zárobok bol to jediné, prečo slovenskí pracovníci odchádzali do Anglicka. Viac návštevníkov má už iný dôvod, a tým je angličtina. Doma stále pretrváva vysoká nezamestnanosť a na kvalitnú prácu sa čaká mesiace, ak nie roky, preto sa Anglicko stalo atraktívne. Navyše kurzy pre občanov z členských krajín EÚ sú za pomerne za nízke ceny. Predovšetkým je na mieste zdôrazniť intenzitu kurzov. Hovorí sa tu v škole s rodeným hovorcom a potom možno jazyk praktizovať v podstate na ulici.

V iných európskych krajinách, napríklad v Grécku, je už skoro bežná prax, že študenti miesto štúdia vo svojom štáte vychádzajú na populárne školy v Londýne, Manchestri, Leedsu apod. Anglický jazyk je veľmi dôležitý nástroj, ktorý stále chýba slovenskému uchádzačovi o prácu. Veľa ľudí vie komunikovať v cudzom jazyku najmä v písomnej forme. Lenže keď príde na hovorené slovo, je to oveľa horšie.


Drvivá väčšina podnikov, ktoré ponúkajú prácu, žiada aspoň jeden cudzí jazyk. Slovenské školstvo však len veľmi ťažko pripraví študentov na pracovnú profesiu po stránke jazykovej a ani vysoké školy nebývajú výnimkou. Podľa British Councilu, štvrtina vysokoškolákov nezvláda ani jeden z cudzích jazykov. Nepripravenosť našich absolventov je niekedy až zarážajúca. Nejde spravidla o gramatiku, ale o absenciu jazykovej praxe počas štúdií. Problém s dorozumením sa s okolitým svetom má za následok stratu konkurencieschopnosti proti vyspelejším štátom. Ako krajina závislá na okolitých krajinách by sme mali cudzím jazykom prikladať väčšiu váhu.


Pohľad do reality

Súčasťou práce v zahraničí je zvyknúť si na odlúčenie od svojich príbuzných, rodiny a známeho okolia. Absencia týchto vecí môže viesť k istej neistote až zviazanosti. Odpovede niektorých pracovníkov v zahraničí sú výstižné.

Romana, ktorá pracovala dva roky v Manchestri, má na to svoj pohľad. "Pre prácu v zahraničí som sa rozhodla po vysokej škole. Chcela som si zarobiť peniaze, zdokonaliť angličtinu a predovšetkým utriediť myšlienky, čo chcem v živote robiť. Začiatok nebol jednoduchý. Musela som si zvyknúť na anglický prízvuk, osamostatniť sa, atď Hľadanie práce bolo vyčerpávajúce, ale nakoniec sa podarilo. Najskôr som začala robiť v reštaurácii. Napriek tomu, že ma práca čašníčky bavila, našla som po niekoľkotýždňovom hľadaní aj prácu v kancelárii. Po dvoch rokoch som sa rozhodla vrátiť späť. našetrila som si dosť peňazí, zlepšila angličtinu a hoci som síce ešte nebola presvedčená, čím sa chcem v budúcnosti živiť, cítila som, že je čas vrátiť sa. "

Všetko zlé môže byť ale na niečo dobré. Týmto sa rýchlejšie osamostatníme než v prostredí, ktoré veľmi dobre poznáme už od detstva. Ďalšími výhodami je už spomínaná jazyková skúsenosť a samozrejme zdokonalenie komunikácie s neznámym prostredím.


Významné finančné rozdiely

Porozumieť inému systému nie je v mnohých prípadoch jednoduché. Môže to robiť problémy predovšetkým tým, ktorí sú náchylní na zmenu. Aj keď je reč o krajine, ktorá je súčasťou Európskej únie, stále sú tu veľmi podstatné rozdiely. Týka sa to fungovania bánk, poisťovní a ďalších inštitúcií.

Zásadná zmena je v prepojenosti systémov, ktoré "poznajú" svojich zákazníkov veľmi dobre. Ide o databáze všetky finančné histórie všetkých občanov žijúcich vo Veľkej Británii. Táto databáza je veľmi prepracovaná a detailná. Ak niekto má záujem len o otvorenie účtu v banke, potom je podrobený prehliadke finančnej histórie. Nie sú utajené zmeškané splátky za elektrinu, plyn, pôžičiek, daní alebo len oneskorená platba za telefón.

Ďaleko prísnejšie je obstarávanie poistky na auto. Ojazdený automobil, ktorý u nás vyjde na 7000 eur, možno na ostrovoch zaobstarať aj za polovičnú cenu. Ale chyták je práve v základnom poistení, ktoré môže vodiča stáť na ročných poplatkoch rovnako ako vozidlo. V praxi to funguje asi takto. Zavoláte na poisťovňu, že ste si napríklad kúpili Škodu Oktáviu z roku 2002 za 2000 GBP. Operátor z vás bude "vyťahovať" údaje o vašom veku, adrese, kde pracujete, či ste muž alebo žena a ďalšie chúlostivé údaje, ktoré môžu zásadne ovplyvniť cenu vašej poistky. Áno, záleží aj na pohlaví a tiež adrese, na ktorej bývate, koľko bude poistka stáť. Všetko je založené na štatistikách nehodovosti a opäť prepojeného systému vašej finančnej histórie.

Kríza prišla, ale o prácu nie je núdza

Nezamestnanosť vo Veľkej Británii podľa britského štatistického úradu "Office of national statistics" sa priblížila v januári 2011 k hranici 8%. Čo zodpovedá podľa BBC 2,53 miliónom ľudí bez práce. Číslo síce na prvý pohľad vyzerá hrozivo, ale keď uvážime, že v Británii žije 62 miliónov ľudí, tak to nie je tak hrozné. Aj cez to tak zlé výsledky Británia nepamätá od roku 1994.


Aj napriek nepriaznivo vyzerajúcim výsledkom nie o prácu na ostrovoch núdza. Ide však o nekvalifikovanú prácu v hoteloch, reštauráciách, baroch alebo vo veľkých skladoch. Inými slovami sa pre nové uchádzačov o prácu z radov tých, ktorí neovládajú angličtinu na vynikajúcej úrovni, moc nezmenilo.

Uhol pohľadu

Práca v zahraničí má svoje svetlé aj tienisté stránky, záleží na povahe človeka a uhla pohľadu. Najmä štáty, ktoré ponúkajú otvorený pracovný trh, sú veľkou príležitosťou na zdokonalenie jazyka a získanie cenných pracovných i životných skúseností. Dlhodobý pobyt mimo domova nie je pre každého z nás, ale napríklad aj za krátkodobú skúsenosť to stojí, a to ako v študentskom, tak aj pokročilejšom veku.

utorok 12. apríla 2011

Viedenský inštitút nečaká nápor Slovákov

Viedeň - Renomovaný viedenský inštitút pre výskum hospodárstva WIFO nevidí žiadne známky pre príval Čechov, Slovákov alebo Maďarov na rakúsky pracovný trh po 1. máji, kedy padnú posledné bariéry pre pohyb pracovných síl z "nových" členských krajín Európskej únie. Iba 0,4 percenta obyvateľov týchto krajín si vie predstaviť, že by odišlo za prácou do Rakúska, z toho len zlomok by to skutočne urobil. Vyplýva to z prieskumu, ktorý WIFO uskutočnil na zákazku rakúskeho ministerstva sociálnych vecí.


"Po 30. apríli 2011 možno z týchto troch krajín očakávať príchod ďalších asi 11.500 až 16.500 ľudí na rakúsky pracovný trh ročne. Väčšinou pôjde o odborne kvalifikovaných pracovníkov," cituje dnes agentúra APA zo štúdie ústavu. Prichádzať chcú podľa prieskumu len na čas a so stúpajúcou životnou úrovňou v ich domovských krajinách bude ich počet trvalo klesať.

Plus500
Už v súčasnosti, keď občania týchto krajín potrebujú pre prácu v Rakúsku špeciálne povolenie, ich do alpskej republiky prichádza ročne 9400. Pripočíta sa vyššia z odhadovaných čísiel po uvoľnení od 1. mája, bude to necelých 26.000 pracovníkov z troch štátov, napospol so slušnou znalosťou nemčiny, uvádza štúdia. Ako jedného z prominentných migrantov do Rakúska za prácou vymenuje APA šéfa spoločnosti T-Mobile Austria Roberta Chvátala z Česka.

Z osôb, ktoré si prácu v Rakúsku vedia predstaviť, stojí 40 percent len ​​o sezónne zamestnanie. Týka sa to najmä odborov ako stavebníctvo, hotelierstvo a gastronómia, prípadne poľnohospodárstvo, vinohradníctvo a lesníctvo.

Inštitút WIFO poukázal na to, že ak už ľudia z uvedených krajín chcú pracovať v zahraničí, potom myslia prevažne na Nemecko, pričom Rakúsko je až dosť v pozadí. Platí to najmä pre oblasti severných a západných Čiech, ktoré s Nemeckom priamo susedí. V Česku, na Slovensku a v Maďarsku je ako miesto pre prácu podľa štúdie obľúbená skôr Británia.

O prácu v Rakúsku stoja hlavne ľudia z oblastí pri jeho hraniciach. To by im umožnilo dochádzať za prácou ako takzvaní pendleri. "Celkom tak možno v Rakúsku počítať typologicky skôr s pendlermi ako s prisťahovalcami za prácou," uviedol inštitút WIFO.

V prístupových dohodách ôsmich postkomunistických krajín do EÚ z roku 2003 si 15 doterajších členov Európskej únie vymedzil právo obmedziť prístup na svoj pracovný trh maximálne na sedem rokov. Zatiaľ čo Británia, Írsko a Švédsko toto právo vôbec nevyhlásili a svoj trh okamžite v roku 2004 otvorili, a ďalšie krajiny tak urobili v medziobdobí, len Rakúsko a Nemecko prechodnú dobu úplne vyčerpali, prevažne z vnútropolitických dôvodov. Okrem Česka, Slovenska a Maďarska sa obmedzenie týkalo aj pracovníkov z Poľska, Slovinska, Estónska, Lotyšska a Litvy.

štvrtok 7. apríla 2011

Práca v zahraničných misiách láka aj civilistov

Na nebezpečných zahraničných misiách môže aj civilista zarobiť veľa peňazí a nazbierať unikátne profesijné skúsenosti. Sitom náročných psychologických testov, ktoré sú pre uchádzača povinné, však neprejde každý.

Motívy ľudí, prečo sa uchádzajú o prácu v nebezpečných zahraničných misiách, sú najrôznejšie. Môže za tým byť snaha pomôcť ľuďom v núdzi, túžba po dobrodružstve, chuť zarobiť viac peňazí ako doma, alebo možno dokázať sebe či svojmu okoliu, že človek prácu v nebezpečných končinách jednoducho zvládne.

Na zahraničnej misii sa však nedostane len tak niekto. Kandidáti musia prejsť psychologickými testami, ktoré preveria, ako sú odolní sú voči všetkým možným rizikám. A tých býva veľa - od reálneho ohrozenia života až po psychickú záťaž, ktorá sa stupňuje náročným pobytom s neznámymi ľuďmi na obmedzenom priestore.

Aký je váš rebríček hodnôt?

"K posudzovaní psychickej spôsobilosti kandidátov na zahraničné misie používame psychologické testy, ktoré sú zamerané na základné osobnostné štruktúru a správanie v bežných situáciách. Skúmame tiež rizikové tendencie, ktoré sa môžu prejaviť v záťažových situáciách," hovorí psychológ Tomáš Rodný zo spoločnosti Assessment Systems. Sú to civilnej experti, ktorí pracujú v náročných podmienkach a pomáhajú miestnym obyvateľom v oblasti poľnohospodárstva, zdravotníctva, školstva a rozvoji infraštruktúry.

"Samozrejme zisťujeme, prečo uchádzači chcú na misiu ísť a aký je ich rebríček hodnôt. Venujeme sa témam, ako je odlúčenie od rodiny a blízkych ľudí, nedostatok súkromia, samota, konštantný stres, kultúrny šok, pocity ťažko sdělitelných udalostí a podobne," vymenúva Tomáš Rodný.

Psychológovia sú potom tým, ktorí odídu, v prípade problémov k dispozícii po celú dobu ich ročného pobytu v Afganistane. "Členom tímu poskytujeme individuálne konzultácie. A to buď osobne priamo na vojenskej základni v Logar, keď tam niekto z nás odíde, alebo na diaľku prostredníctvom telefónu či Skypu," dopĺňa psychológ Rodný.


Do tímov sa vyberajú skôr realisti

S využitím dát z psychologických testov a rozhovorov s kandidátmi odborníci dokážu pomerne spoľahlivo predvídať, ako sa človek bude v tíme správať, ako bude pobyt na misii zvládať, kde sú jeho silné stránky a aká sa u neho môžu objaviť riziká.

"Väčšia časť ľudí, ktorí na misii odcestujú, už v minulosti pôsobila na rôznych miestach po svete, majú skúsenosti s pobytom v inom kultúrnom prostredí, pracovali v nebezpečných regiónoch a zjednodušene povedané vedia, do čoho idú," vysvetľuje Tomáš Rodný.

Podľa neho predstavuje pobyt v rizikových oblastiach pre každého člena tímu skúsenosť, ktorá ho nejakým spôsobom obohatí. Trebárs tak, že sa prihlási na ďalšiu zahraničnú cestu, alebo naopak zostane doma, zapojí sa do bežného života a pokračuje v profesijnej kariére.

"V uplynulých rokoch sme mali možnosť pracovať s niekoľkými desiatkami členov provinčného rekonštrukčného tímu, či už pred odchodom, alebo priamo počas ich práce v Logar. Sú to profesionáli, ktorí aj v náročných podmienkach fungujú dobre. Majú realistické očakávania a dobre sa vyrovnávajú s tým, čo pobyt na misii prináša. Nemali sme nikoho, kto by ho nezvládol. " V súčasnosti hľadá tím v Afganistane dve posily: zástupca vedúceho-projektového manažéra a poradcu pre ekonomický rozvoj.

Peniaze môžu byť motiváciou

Pre niektorých účastníkov misií môže byť motiváciou aj vyššia platové ohodnotenie. Hoci sú pracovníci odmeňovaní podľa platových tabuliek ministerstva zahraničia alebo ministerstva obrany, zvyšuje sa im suma podľa nasadenia a podľa rizikovosti krajiny, v ktorej pôsobia.

Napríklad vojaci v Afganistane a podobných krajinách dostávajú až 10 tisíc dolárov mesačne. Konkrétna výška platu závisí na pozícii, ktorú zastávajú, dĺžke ich praxe a ďalších faktoroch.
Join LottaRewards and earn online!