Čo nás lákalo pred rokmi a čo teraz?
Hlavným lákadlom bola sila britskej libry a výšky minimálnej mzdy. V 2004 si pracovník vo veku nad 21 rokov vo Veľkej Británii priniesol domov v rovnakej dobe približne šesťkrát toľko za hodinu práce. Keď porovnáme aj pracovnú ponuku pre nekvalifikovaných pracovníkov, ktorá je vo Veľkej Británii veľa, potom je motivácia zrejmá. Od tej doby sa ale mnohé zmenilo, a to ako v sile britskej meny, tak aj v požiadavkách tamojších zamestnávateľov na jazykovú vybavenosť ich zamestnancov.
V dnešnej dobe však zlepšenie jazyka spolu s poznanie inej kultúry, životného štýlu a finančným prilepšením, je tým hlavným, čo ženie našich občanov do zahraničia. Čím ďalej viac mladých ľudí, najviac asi vo veku, kedy ukončí svoje štúdiá, odchádza získať skúsenosti. Anglicko je pre to veľmi dobrá príležitosť aj vďaka dostupnosti. Nie sú potrebné pracovné povolenie, let trvá spravidla len málo cez dve hodiny a náklady sú v porovnaní trebárs so Spojenými Štáty niekoľkonásobne nižšie.
S rastom slovenskej ekonomiky sa menia aj trendy a výnimkou sa nestali ani pracovné cesty aj výlety do zahraničia, najmä Anglicka. Preč sú doby, kedy zárobok bol to jediné, prečo slovenskí pracovníci odchádzali do Anglicka. Viac návštevníkov má už iný dôvod, a tým je angličtina. Doma stále pretrváva vysoká nezamestnanosť a na kvalitnú prácu sa čaká mesiace, ak nie roky, preto sa Anglicko stalo atraktívne. Navyše kurzy pre občanov z členských krajín EÚ sú za pomerne za nízke ceny. Predovšetkým je na mieste zdôrazniť intenzitu kurzov. Hovorí sa tu v škole s rodeným hovorcom a potom možno jazyk praktizovať v podstate na ulici.
V iných európskych krajinách, napríklad v Grécku, je už skoro bežná prax, že študenti miesto štúdia vo svojom štáte vychádzajú na populárne školy v Londýne, Manchestri, Leedsu apod. Anglický jazyk je veľmi dôležitý nástroj, ktorý stále chýba slovenskému uchádzačovi o prácu. Veľa ľudí vie komunikovať v cudzom jazyku najmä v písomnej forme. Lenže keď príde na hovorené slovo, je to oveľa horšie.
Drvivá väčšina podnikov, ktoré ponúkajú prácu, žiada aspoň jeden cudzí jazyk. Slovenské školstvo však len veľmi ťažko pripraví študentov na pracovnú profesiu po stránke jazykovej a ani vysoké školy nebývajú výnimkou. Podľa British Councilu, štvrtina vysokoškolákov nezvláda ani jeden z cudzích jazykov. Nepripravenosť našich absolventov je niekedy až zarážajúca. Nejde spravidla o gramatiku, ale o absenciu jazykovej praxe počas štúdií. Problém s dorozumením sa s okolitým svetom má za následok stratu konkurencieschopnosti proti vyspelejším štátom. Ako krajina závislá na okolitých krajinách by sme mali cudzím jazykom prikladať väčšiu váhu.
Pohľad do reality
Súčasťou práce v zahraničí je zvyknúť si na odlúčenie od svojich príbuzných, rodiny a známeho okolia. Absencia týchto vecí môže viesť k istej neistote až zviazanosti. Odpovede niektorých pracovníkov v zahraničí sú výstižné.
Romana, ktorá pracovala dva roky v Manchestri, má na to svoj pohľad. "Pre prácu v zahraničí som sa rozhodla po vysokej škole. Chcela som si zarobiť peniaze, zdokonaliť angličtinu a predovšetkým utriediť myšlienky, čo chcem v živote robiť. Začiatok nebol jednoduchý. Musela som si zvyknúť na anglický prízvuk, osamostatniť sa, atď Hľadanie práce bolo vyčerpávajúce, ale nakoniec sa podarilo. Najskôr som začala robiť v reštaurácii. Napriek tomu, že ma práca čašníčky bavila, našla som po niekoľkotýždňovom hľadaní aj prácu v kancelárii. Po dvoch rokoch som sa rozhodla vrátiť späť. našetrila som si dosť peňazí, zlepšila angličtinu a hoci som síce ešte nebola presvedčená, čím sa chcem v budúcnosti živiť, cítila som, že je čas vrátiť sa. "
Všetko zlé môže byť ale na niečo dobré. Týmto sa rýchlejšie osamostatníme než v prostredí, ktoré veľmi dobre poznáme už od detstva. Ďalšími výhodami je už spomínaná jazyková skúsenosť a samozrejme zdokonalenie komunikácie s neznámym prostredím.
Porozumieť inému systému nie je v mnohých prípadoch jednoduché. Môže to robiť problémy predovšetkým tým, ktorí sú náchylní na zmenu. Aj keď je reč o krajine, ktorá je súčasťou Európskej únie, stále sú tu veľmi podstatné rozdiely. Týka sa to fungovania bánk, poisťovní a ďalších inštitúcií.
Zásadná zmena je v prepojenosti systémov, ktoré "poznajú" svojich zákazníkov veľmi dobre. Ide o databáze všetky finančné histórie všetkých občanov žijúcich vo Veľkej Británii. Táto databáza je veľmi prepracovaná a detailná. Ak niekto má záujem len o otvorenie účtu v banke, potom je podrobený prehliadke finančnej histórie. Nie sú utajené zmeškané splátky za elektrinu, plyn, pôžičiek, daní alebo len oneskorená platba za telefón.
Ďaleko prísnejšie je obstarávanie poistky na auto. Ojazdený automobil, ktorý u nás vyjde na 7000 eur, možno na ostrovoch zaobstarať aj za polovičnú cenu. Ale chyták je práve v základnom poistení, ktoré môže vodiča stáť na ročných poplatkoch rovnako ako vozidlo. V praxi to funguje asi takto. Zavoláte na poisťovňu, že ste si napríklad kúpili Škodu Oktáviu z roku 2002 za 2000 GBP. Operátor z vás bude "vyťahovať" údaje o vašom veku, adrese, kde pracujete, či ste muž alebo žena a ďalšie chúlostivé údaje, ktoré môžu zásadne ovplyvniť cenu vašej poistky. Áno, záleží aj na pohlaví a tiež adrese, na ktorej bývate, koľko bude poistka stáť. Všetko je založené na štatistikách nehodovosti a opäť prepojeného systému vašej finančnej histórie.
Kríza prišla, ale o prácu nie je núdza
Nezamestnanosť vo Veľkej Británii podľa britského štatistického úradu "Office of national statistics" sa priblížila v januári 2011 k hranici 8%. Čo zodpovedá podľa BBC 2,53 miliónom ľudí bez práce. Číslo síce na prvý pohľad vyzerá hrozivo, ale keď uvážime, že v Británii žije 62 miliónov ľudí, tak to nie je tak hrozné. Aj cez to tak zlé výsledky Británia nepamätá od roku 1994.
Aj napriek nepriaznivo vyzerajúcim výsledkom nie o prácu na ostrovoch núdza. Ide však o nekvalifikovanú prácu v hoteloch, reštauráciách, baroch alebo vo veľkých skladoch. Inými slovami sa pre nové uchádzačov o prácu z radov tých, ktorí neovládajú angličtinu na vynikajúcej úrovni, moc nezmenilo.
Uhol pohľadu
Práca v zahraničí má svoje svetlé aj tienisté stránky, záleží na povahe človeka a uhla pohľadu. Najmä štáty, ktoré ponúkajú otvorený pracovný trh, sú veľkou príležitosťou na zdokonalenie jazyka a získanie cenných pracovných i životných skúseností. Dlhodobý pobyt mimo domova nie je pre každého z nás, ale napríklad aj za krátkodobú skúsenosť to stojí, a to ako v študentskom, tak aj pokročilejšom veku.
