"Po 30. apríli 2011 možno z týchto troch krajín očakávať príchod ďalších asi 11.500 až 16.500 ľudí na rakúsky pracovný trh ročne. Väčšinou pôjde o odborne kvalifikovaných pracovníkov," cituje dnes agentúra APA zo štúdie ústavu. Prichádzať chcú podľa prieskumu len na čas a so stúpajúcou životnou úrovňou v ich domovských krajinách bude ich počet trvalo klesať.
Z osôb, ktoré si prácu v Rakúsku vedia predstaviť, stojí 40 percent len o sezónne zamestnanie. Týka sa to najmä odborov ako stavebníctvo, hotelierstvo a gastronómia, prípadne poľnohospodárstvo, vinohradníctvo a lesníctvo.
Inštitút WIFO poukázal na to, že ak už ľudia z uvedených krajín chcú pracovať v zahraničí, potom myslia prevažne na Nemecko, pričom Rakúsko je až dosť v pozadí. Platí to najmä pre oblasti severných a západných Čiech, ktoré s Nemeckom priamo susedí. V Česku, na Slovensku a v Maďarsku je ako miesto pre prácu podľa štúdie obľúbená skôr Británia.
O prácu v Rakúsku stoja hlavne ľudia z oblastí pri jeho hraniciach. To by im umožnilo dochádzať za prácou ako takzvaní pendleri. "Celkom tak možno v Rakúsku počítať typologicky skôr s pendlermi ako s prisťahovalcami za prácou," uviedol inštitút WIFO.
V prístupových dohodách ôsmich postkomunistických krajín do EÚ z roku 2003 si 15 doterajších členov Európskej únie vymedzil právo obmedziť prístup na svoj pracovný trh maximálne na sedem rokov. Zatiaľ čo Británia, Írsko a Švédsko toto právo vôbec nevyhlásili a svoj trh okamžite v roku 2004 otvorili, a ďalšie krajiny tak urobili v medziobdobí, len Rakúsko a Nemecko prechodnú dobu úplne vyčerpali, prevažne z vnútropolitických dôvodov. Okrem Česka, Slovenska a Maďarska sa obmedzenie týkalo aj pracovníkov z Poľska, Slovinska, Estónska, Lotyšska a Litvy.
